Môj príbeh

"Musíme veriť, že sme na niečo nadaní,
a že svoje dosiahneme, nech to stojí čokoľvek."
                                                        (Marie Curie)

Túto myšlienku som mala na pozdravenke,
keď som ukončila strednú školu.
Školu, na ktorú som sa dostala
namiesto svojho pôvodného zámeru - textilného výtvarníctva.
Vtedy som ešte netušila, že prvé súkromné stredné učilište,
založené po nežnej revolúcii bude miestom,
kde dostanem ozajstný príklad, hodný nasledovania.

Na SCHOLA PRIVATA GUTAIENSIS som získala
výučný list ako dámska krajčírka, avšak tá škola mi dala oveľa viac-
vzácne priateľstvá, lásku k materiálu aj tvorbe
a príklad čestného podnikania.

Po škole som začala pracovať s hodvábom,
ako šička v slovensko-talianskej spoločnosti.
Nemala som ešte dvadsať, keď sa mi narodilo prvé dieťa.
Bola som na materskej, až kým nešiel do školy
a počas týchto rokov som šila pre rodinu a známych -
väčšinou som modely aj sama navrhla, príp.poradila,
čo z kúpenej látky, alebo aký strih by sedel pre konkrétnu postavu.
Venovala som sa vyšívaniu, patchworku, macrame a iným technikám.

Po predĺženej materskej som nevedela, čo by som chcela robiť,
len to, čo určite nechcem - pracovať pri páse, bez možnosti
kontaktu s ľuďmi.

Nasledovala dobrodružná etapa života -
prešla som mnohými pozíciami a miestami,
od predavačky či vedúcej predajne potravín cez poistnú poradkyňu
až po obchodníčku na voľnej nohe.

Vydala som sa, priviedla som na svet ďalšie dve deti,
spoznala som veľa ľudí a naučila sa mnoho vecí.

Od roku 2012 koordinujem celoslovenský projekt na podporu  dojčenia
"Dojčiť je IN - Kampaň za zdravšiu generáciu",
ktorý sme vysnívali a realizujeme s manželom.

Pri tejto práci som spoznala príbehy, ktoré by mohli mať iný, veselší koniec,
keby ženy vedeli o tom, aké majú možnosti ohľadom dojčenia
a mohli sa poradiť s niekým, kto im naozaj pomôže.

Budovať vzťah s dieťaťom je krásne, ale po prebdených nociach,
vidiac slzy nášho pokladu či neprekonateľnej únave nám
možno je ťažké vyčariť úsmev na tvár a zvládať každodennú prácu.

Rozhodla som sa s vami podeliť o to, ako to zvládam ja-
čo mi pomáha, čo sa osvedčilo a ako ten život na materskej
aj po nej môže byť krajší a lepší.

Niekedy stačí zmena uhla pohľadu či priorít,
inokedy praktické veci, ktoré nám uľahčia život,
možno niečo, čo bolo vytvorené s láskou.

Ďakujem, že ste navštívili moju stránku a budem rada, ak sa budete so mnou tešiť
z každej novej pridanej časti, napíšete mi svoj názor či otázky
alebo ak sa vám niečo zapáči, podelíte sa o to so svojimi priateľmi.

Prajem vám krásne chvíle s deťmi a verím, že aj pri výchove platí, že

nielen cieľ je dôležitý, ale hlavne to, kým sa na ceste za cieľom staneme.


Ďakujem za Váš čas venovaný prečítaniu týchto riadkov-
je to to najcennejšie, čo môžete venovať druhým.
 
Katka